Možno ste už niekedy čítali starú Bájku o myši, ale ponaučenie z nej je pre dnešok také aktuálne, že by bolo škoda ho len tak prehliadnuť. Tak teda, nech sa páči…
U farmára v dome bývala myš. Jedného dňa pozerala cez svoju obľúbenú škáru v stene a zbadala, že farmárova žena otvára akýsi balíček. „Aké jedlo by tam asi mohlo byť?“ pýtala sa. No skôr, kým si to jedlo stihla vysnívať, dozvedela sa odpoveď – v balíčku bola pastička. Bežala rýchlo cez dvor farmy a všetkých upozorňovala krikom: „V dome je pastička!!! V dome je pastička !!!“ Sliepka, kvokajúc a hrabajúc, zdvihla hlavu a hovorí: „No myška, to je vážny problém. Ale iba pre teba. Ja sa pre pastičku nemusím vôbec vzrušovať.“ Obráti sa myška na prasa. To na ňu súcitne pozrie a vraví: „To je mi naozaj ľúto, ale nemôžem pre teba nič urobiť, iba sa modliť. Nezúfaj a ver mojim modlitbám.“ Beží teda za kravou. Tá vysloví: „Oh, myška. Nehnevaj sa, ale s mojim nosom neponesiem kožu na trh.“ Tak sa myš vrátila odmietnutá a so sklonenou hlavou do farmárovho domu, aby tvárou v tvár čelila pastičke. Tej noci bolo počuť divný zvuk, ako keby pastička chytila svoju korisť. Farmárova žena sa ráno ponáhľala pozrieť korisť v pastičke, ale v polotme si nevšimla, že sa namiesto myšky chytila do pasce za chvost jedovatá zmija a tá ju uhryzla. Farmár rýchlo utekal so svojou ženou k lekárovi, no o pár dní sa domov vrátila v horúčkach. Na tie je dobrá slepačia polievka a tak farmár zabil sliepku. Farmárovej žene sa ale veľmi nepolepšilo a chodili ju navštevovať priatelia. Aby ich farmár mal čím ponúknuť, zabil prasa. Choroba neustúpila a farmárova žena zomrela. Na pohreb prišlo veľa ľudí a tak musel farmár obetovať na pohostenie aj kravu. To všetko s veľkým zármutkom sledovala myška skrz štrbinu v stene.
A tu je ponaučenie: ak nabudúce budeš počuť, že niekto má problém a myslíš si, že sa ťa to netýka, spomeň si – KEĎ JE NIEKTO Z NÁS OHROZENÝ – VŠETCI SME V NEBEZPEČENSTVE.
Každý z nás je vynaliezavý v tom putovaní zvanom „život.“ Musíme dohliadať jeden na druhého, lebo každý človek je podstatnou niťou v tapisérii druhej osoby. Či už sa nám to páči alebo nie, naše životy sú navzájom prepletené.
Nemám rada „vtierky“ a už vôbec nie domýšľavých ľudí, či falošné priateľstvá.A nechcem už ani pocítiť bolesť zo sklamania. Preto ak niekto vysloví prosbu o pomoc či radu, mala by sa medzi nami, ľuďmi, nájsť pomocná ruka, ktorá ho „vytiahne“ z bahna problémov k lúčom slnka. Možno bude tá najbližšia pomoc práve vo vašich rukách. Tak nepremárnite šancu, málokedy sa opakuje. A plakať nad „rozliatym mliekom“ naozaj nemá cenu.
Autor: Danka
