Prekročili sme prah a sme opäť niekde na začiatku. Je tu Nový rok a s ním spojené bilancovanie toho „starého“ i želania či predsavzatia pre ten začínajúci.
Musím priznať, že rok 2010 pre mňa nebol tým najkrajším a ani najjednoduchším. Ale v predvianočnom čase nastal akýsi zlom a tak jediným mojim želaním do budúcna ostali slová novoročného prípitku môjho manžela: „ Nech bude nový rok taký, aký bol koniec toho starého“. Boli to asi najkrajšie Vianoce pre nás ako rodinu a aj samostatne pre mňa v tom najširšom zmysle slova.
Neviem, aký bude rok 2011, ale ako všetko neznáme a možno aj nepredvídateľné, je pre mňa výzvou. Je ako nenapísaná kniha… ako velikánske pole prikryté bielym snehom bez jedinej stopy pred nami. A my môžeme kráčať pomaly rozhliadajúc sa po okolí, ale aj bežať vpred. Alebo ísť vpravo či naľavo, skákať, otáčať sa i cúvať… No pozor na pôdu pod nohami ! Občas je pod snehobielou prikrývkou aj tenučký ľad a ak sa prelomí, skončíme s nohami v blate. Aj nerovnosti terénu nám vedia ublížiť. Také nečakané zakopnutie a pád vie občas aj poriadne zabolieť a rany sa niekedy hoja komplikovane a dlho. Ak sa bezhlavo rozbehneme vpred a stopy nám zametie vietor, stratíme sa. No ak zostaneme pridlho stáť na jednom mieste, okolie sa stane nudným a neinšpiratívnym, zahĺbime sa do seba a to je priestor pre depresiu. Môže začať husto snežiť či padať dážď, môže fúkať nepríjemný pichľavý vietor prenikajúci až do špiku kostí, môže mrznúť… no môže byť celý čas aj krásne a slnečno. Život je zvláštny, však? Zdá sa, že je ťažké vybrať si cestu tak, aby to bola tá správna. Nemám recept ako ju nájsť, ale život ma naučil, že každé zlo má v sebe aj kus dobra. Aj keď je ťažké uvedomiť si to hneď na začiatku. No ten dôvod, skúsenosť či ponaučenie sa časom určite dostavia.
Maxim Gorkij napísal, že: „Ak nájdeš v živote cestu bez prekážok, určite nevedie nikam“. Tento citát visel na nástenke nad schodišťom v mojom stredoškolskom internáte celé roky. Oslovil ma hneď prvý deň, no netušila som, že ma tak seriózne bude sprevádzať celým životom. Občas hromžím, že je toho aj na koňa veľa, ale potom si poviem, že jednoduchý život je pre jednoduchých ľudí…a snažím sa kráčať ďalej.
Spravili sme iba pár prvých krôčikov v novom roku a ešte stále je tu priestor pre želania. Nepoznám vaše potreby, sny ani túžby… Ale prajem vám, aby ste vždy mali silu prekonať prekážky, lebo iba tie vám dajú odvahu a povzbudenie kráčať ďalej. Nech máte vždy naporúdzi úsmev ako zbraň, ktorá zoberie vietor z plachiet každému neprajníkovi. A nech máte dostatok trpezlivosti počkať na spravodlivé „Božie mlyny“, ktoré dobro oplácajú dobrom… aaaaa, vraj aj zlo zlom. Ale keďže nám novoročné predsavzatia nedovolia byť „zlými“, tak sa vlastne ani nemáme čoho báť. Či ?
Autor: Danka
