To bol skutočne veľmi vydarený ples! No, úžasnýýý… skvelá hudba, skvelé ceny a predovšetkým skvelí ľudia. Som presvedčená, že všetci sa už teraz tešíme na ďalšie plesanie o rok :-)
Neviem, či viete, ale samaritáni sú vo všetkom trošku iní. A ples, predsa, nemohol byť výnimkou! Na úvod zazneli nádherné slová od prezidenta ASSR MUDr.Marcela Sedlačka a generálneho sekretára ASSR Mgr. Renátky Zichovej, pokračovalo sa otváracím valčíkom v podaní tejto dvojice. To je, pravdaže, štandardom každého plesu. Potom ešte niekoľko tanečných melódií… a prišlo na rad prekvapenie. Asi nik nečakal, že by sa na plese mohli, napríklad, aj rozdávať ceny. A to teraz nemám na mysli tie v tombole. Zaznelo pár milých slov na adresu niekoho, koho meno vyslovili až po chvíli. „On“ sedel oproti mne a zdalo sa, že tak celkom ani nepočúva. Vasil Dzadík, padlo meno do mikrofónu a my sme tlieskali od ucha k uchu vysmiatemu človeku s titulom „Samaritán roka 2010“. Skromne vyjadrené „Neviem“ na otázku „Za čo, si myslíte, že ste dostali toto ocenenie?“ vyvolalo úsmev na tvárach všetkých nás. No nebolo to všetko. Prišlo na rad ocenenie „Samaritánsky tím roka 2010“. Krátky úvod naznačoval, že sa bude týkať členov humanitárnej misie na Haiti. Bakalárka Dana Spišiaková, doktor Marcel Sedlačko, doktor Zaher Mahmouda bakalár Tomáš Dovjak – zazneli naše mená z úst jedného z organizátorov plesu Slavomíra Sakalíka a mne sa rovnomerne rýchlosti búšiaceho srdca „vyplavovali“ spomienky na zemetrasením zničenú krajinu. Opäť zopár odpovedí na otázky moderátora, foto pre archív ASSR J a vzájomné gratulácie.
Všeličo možno v takýchto chvíľach prebehne hlavou. Spomienky, hodnotenia, úvahy… Viete, bola som tak nejako súčasťou ASSR od samého začiatku. A ľudia, ktorí tu „tomu velia“ posunuli samaritánov do veľmi vysokého levelu. Sme súčasťou medzinárodného tímu, máme poľnú zdravotnícku jednotku, vlastný dispečing na príjem tiesňového volania, sme v projektoch celosvetového významu… to všetko vďaka ich snahe, úsiliu, cieľavedomosti, trpezlivosti, priebojnosti i viere v schopnosti nás všetkých. Preto moje súkromné ocenenie „Samaritánsky tím 2010“ venujem všetkým skutočným samaritánom ochotným nezištne darovať svoj čas i srdce na dlani. No predovšetkým ho chcem venovať manažmentu ASSR. Nie sú to šéfovia v pravom zmysle slova. Áno, rozhodujú, velia, kontrolujú… no aj „makajú“ ako nik. A hlavne – ostali našimi priateľmi napriek postaveniu. A to je možno práve to, čo nás sceľuje každým krokom.
To druhé ocenenie, no moje súkromné „Samaritán roka 2010“ by som rada venovala osôbke, ktorá mi nikdy neodoprela moje sny. Ktorá si takmer denne dobrovoľne komplikuje život, aby som ja mala priestor a podmienky na všetko to „nevyhnutné“. Presne tá, ktorá mi nedovolí zablúdiť a je mojim súkromným GPS. Tá, ktorej som nesmierne vďačná, že som nikdy nebola postavená pred otázku „rodina alebo ASSR?“ Je to môj manžel Martin. Dáva mi silu, ktorú občas strácam. A ja som úprimne vďačná, že ho mám.
Autor: Danka
