Bolo to dávno, ešte na strednej, keď sme si lepili plagáty na steny. V časopisoch ich nebolo až tak veľa a tak sme si zopár „veľkoplošných“ vyrobili sami. Jeden z mojich obľúbených bol taký „mixovaný“ – fotky, výstrižky, citáty a pod. A bol na ňom aj výrok, že „Spánok je taká malá smrť“. Často som sa nad tým zamýšľala, možno to má aj „niečo do seba“, ale hlavne sa to dosť výrazne prenieslo do môjho života. Spím chronicky málo a občas to vyzerá, že sa tomu spánku ako keby „vyhýbam“. Alebo len nestíham? Hm…
Spánkom nám „uniká“ kopec hodín, ktoré by sme mohli využiť celkom inak a teda sa môže zdať, že je to premrhaný čas. Ale naše telo potrebuje aj oddych, relax a dostatočný kvalitný spánok mu to dokonale zabezpečí. Koľko hodín denne je teda dostatok spánku? No, asi má každý z nás inú potrebu, ale predsa len tá minimálna hranica určite existuje. Vedci tvrdia, že menej než 6 hodín spánku denne môže viesť k skoršiemu úmrtiu. Rovnaké následky má vraj aj spánok v trvaní viac ako 9 hodín denne.
Vynechanie spánku môže mať aj vážnejšie zdravotné dôsledky, než si myslíte. Ak nespíte, váš mozog prestane produkovať nové mozgové bunky, zhoršuje sa obnova tkanív, regenerácia pamäte alebo schopnosť učenia. Nedostatok spánku súvisí aj s celým radom nežiaducich zmien v metabolizme. Napríklad, narastá hladina kortizolu (hormónu zodpovedného za reakciu na stres) v krvi, ovplyvnená je imunitná odozva, znižuje sa schopnosť organizmu správne narábať s glukózou a dochádza k poruche ovládania túžby po jedle. Laboratórne a epidemiologické štúdie naznačujú, že úbytok spánku môže vplývať na nárast výskytu cukrovky a obezity.
O spánku koluje veľa nepravdivých mýtov. Napríklad, že počas spánku telo nič nerobí. Je pravdou, že v noci je veľa telesných procesov nastavená na minimum – klesá telesná teplota, dychová frekvencia aj krvný tlak, ale telo túto dobu využíva na obnovu buniek a vytvára nové neurónové spojenia v mozgu. Kvalitný spánok zlepšuje koncentráciu, posilňuje imunitný systém a pôsobí ako prevencia pred kardiovaskulárnym ochorením. Navyše, v tme organizmus produkuje hormón melatonín, ktorý okrem iného spomaľuje starnutie.
Nedostatok spánku z nás robí primitívov! Prebdené noci dokážu prepnúť náš mozog do stavu primitívnej pripravenosti „bojovať alebo ujsť“. Pri pokuse s takmer tridsiatkou mladých dobrovoľníkov sa zistilo, že už po dvoch nociach bez spánku sa mozog inak zdravého jedinca akoby preprogramuje. Namiesto prefrontálnych lalokov, vďaka ktorým reagujeme pokojne a racionálne, preberá riadenie mozgové centrum strachu. Bez spánku sú naše reakcie a správanie primitívnejšie. Mozog nedokáže zaradiť emočné podnety do kontextu ani primerane a pokojne reagovať. Stávajú sa z nás škriepni a náladoví nerváci. O kruhoch pod očami ani nehovoriac!
Nedostatok spánku nie je problém, ktorý sa prejavuje len v noci. Jeho vplyv je omnoho viditeľnejší počas celého dňa. Okrem zdravotných problémov sa dostavia depresie, podráždenosť, fyzická únava, spomalené myslenie a reakcie a ďalšie problémy. Súčasťou vašej práce sa stane množstvo omylov, nebudete sa vedieť sústrediť a váš reakčný čas sa zníži. Ak si v takomto stave sadnete za volant, môže to mať katastrofálne následky!
Tuším sa musím nad sebou vážne zamyslieť a prehodnotiť dĺžku svojho spánku. A čo vy? Ako ste na tom so spánkom?
Autor: Danka
