Zemetrasenie s následnými vlnami cunami a vážnym postihnutím 8 provincií. Regióny Cha-Am a Hua-Hin postihla katastrofa najviac, došlo k zrúteniu množstva budov, viaceré dediny boli zasiahnuté skalnými lavínami, cunami spôsobila nehody viacerých lodí, množstvo ľudí bolo zmietnutých do mora, viacerí zostali uveznení na ostrovoch.
Takto vyzeral scenár jedného z najväčších cvičení, organizovaných Thajským kráľovstom a Južnej Kóreou, pod názvom ASEAN Regional Forum Disaster Relief 2013. 26 krajín (medzi inými Austália, Kanada, Čína, India, Japonsko, Nový Zéland, Južná Kórea, Rusko, USA, EÚ, Pakistan, Srí Lanka a ďalšie), 1 800 cvičiacich, zaradených v pozemných, námorných i vzdušných silách.
Účastníkom cvičenia bola aj Európska únia, ktorá na cvičenie vyslala tri tímy. Belgický USAR – Urban Search And Rescue tím, luxemburský TAST tím a rakúsky USAR tím s označení MUSAR – AT 2, SA-RRT, ktorého členmi sme boli aj my. Mgr. Renáta Penazzi – ako veliteľ slovenského tímu, MUDr. Marcel Sedlačko, lekár tímu, Mgr. Dana Spišiaková paramedik a dvaja technickí špecialisti Slavomír Sakalíka Vasil Dzadík.
V nedeľu, 5. mája, tesne pred polnocou, sme odleteli z Viedenského letiska a po 10,5 hodinovom lete pristáli na letisku v Bangkoku. Tu nás už privítalo „príjemných“ 35°C, vysoká vlhkosť, modrá, občas však aj zamračená obloha. Odtiaľ nasledoval asi 3 hodinový prevoz autobusom južne, pozdĺž východného pobrežia Thajského zálivu, do mesta Hua-Hin, kde sme sa ubytovali. Postupne sme sa museli aklimatizovať na miestnu klímu, v ktorej sme v nasledujúcich dňoch mali podať fyzický výkon, čo nám však narúšal iba pre nás neprirodzene klimatizované ubytovanie a tak sme boli neustále vystavení extrémnym teplotným rozdielom.
Námetom a jednou z hlavných myšlienok cvičenia bol koordinovaný postup vojenských a civilných záchranných zložiek pri riešení následkov veľkej prírodnej katastrofy. Spolupráca na miestnej, národnej, medzinárodnej úrovni v krajine, ktorá požiadala o medzinárodnú pomoc, pretože rozsah katastrofy presiahol jej možnosti. Pre náš tím obrovská možnosť získať nové skúsenosti nie len so zásahom v krajine s inou klímou, kultúrou a zvyklosťami, ale aj v rámci spolupráce s vojenskými a civilnými záchrannými zložkami, pri zvládaní spoločných náročných úloh. Prítomnosť perfektnej koordinácie, spolupráce, komunikácie v spoločnom jazyku angličtine, ako podmienka úspešeného nasadenia množstva medzinárodných tímov. A nakoniec my, dobrovoľná zložka, akceptovaná ako rovnocenný partner všetkým profesionálom vojenským, či civilným. Opäť skúsenosti, ktoré nás posúvajú ďalej. Veríme, že ich budeme môcť zúročiť i na domácej pôde.
Rock Slide
Naša prvá úloha, v rámci cvičenia, bola v nasledujúci deň operácia pri záchrane obyvateľov dedín, ktoré boli zasiahnuté skalnou lavínou, spôsobenou zemetrasením. V blízkosti skalnej lavíny bol vytvorený tábor všetkých záchranných tímov a tak sme si vytvorili tábor v blízkosti príslušníkov thajskej armády, tímu thajského ministerstva zdravotníctva, zdravotníckeho tímu japonskej armády a ďalších.
Po krátkom oboznámení so situáciou sa rozbehla záchranná operácia. V blízkej doline, medzi balvanmi dosahujúcimi výšku až dvoch metrov, boli rozmiestnení figuranti, ktorí predstavovali zranených, ktorých bolo nevyhnutné vytriediť, podľa závažnosti poranenia, poskytnúť základné ošetrenie, vyprostiť z náročného terénu a odovzdať ich do rúk prítomným záchranným zložkám, ktoré ich transportovali do zdravotníckeho stanu japonskej armády a následne do poľnej nemocnice.
Ako prvý bol na miesto vyslaný pátrací tím thajskej armády so psami, ktorí identifikovali obete, následne sa do operácie zapojili ďalšie tímy, vrátane nášho. Našou úlohou bolo transportovať obete extrémne náročným terénom, preto členovia nášho tímu vybudovali lanovku, ktorá pomáhala transportu zranených. Miesto zásahu sa nachádzalo v úzkej a dlhej doline, bez prúdenia vzduchu a teplota sa pohybovala medzi 42°C až po neuveriteľných 60°C. Pracovať pre nás v týchto podmienkach bolo nesmierne náročné, skoro na hranici našich fyzických možností a netreba zabúdať i na nevyhnutnosť ochranného odevu, prilieb, rukavíc, ktoré podmienky ešte zhoršovali. Preto sme boli nútení viac krát hľadať útočisko v klimatizovanom stane japonskej armády, ktorej členovia nám poskytli neoceniteľnú pomoc. V týchto podmienkach sme pracovali celých 6 hodín a považujem to za doposiaľ najnáročnejšie, čo sme v našej histórii zažili.
Building Collapsed
Druhý deň bol náš tím vyslaný na miesto simulovaného zrútenia budovy, v troskách ktorej sa nachádzalo viacero zasypaných. Na mieste sme pracovali spoločne s príslušníkmi USAR tímov thajskej a americkej armády a thajskými dobrovoľnými kynológmi.
Nášmu tímu pripadla i dôležitá funkcia veliteľa zásahu, ktorý mal za úlohu riadiť celú záchrannú operáciu, koordinovane nasadzovať členov jednotlivých tímov a aktuálne reagovať na potreby nasadených tímov. Túto úlohu na seba prevzala veliteľka slovenskej časti USAR tímu Mgr. Renáta Penazzi a tak sa v istom okamihu ocitla pred armádnymi profesionálmi z USA a Thajska, ktorí očakávali jej jednoznačné príkazy. Nesmierne náročná, avšak vynikajúco zvládnutá úloha, ako to bolo po akcii vyhodnotené.
Podmienky oproti predošlému dňu boli výrazne priaznivejšie, tímy mali možnosť oddychu v príjemne vetranom zastrešenom otvorenom priestore a tak fyzická záťaž, napriek pretrvávajúcim vysokým teplotám a vlhosti, bola akceptovateľná. Tímy museli identifikovať miesto obetí, vylúčiť možnosť prítomnosti nebezpečných plynov, ťažkou technikou dosiahnuť zavalené obete, vykonať triedenie, ošetrenie a transport do blízkej poľnej nemocnice.
