TOP NEW HAITI

      Asociácia samaritánov Slovenskej republiky, ktorá bola založená v auguste 2005, hneď od svojho počiatku sa okrem sociálnej oblasti zaoberala budovaním Slovak Samaritan Rapid Response Team - Jednotky rýchleho nasadenia, ktorá si za svoj cieľ vytýčila poskytovanie pomoci pri katastrofách, hromadných nešťastiach na Slovensku a v zahraničí. Za týmto účelom od roku 2006, spolu s rovnakou rakúskou jednotkou, ktorú vytvorila partnerská organizácia Arbeiter – Samariter – Bund Österreichs, každoročne spoluorganizovala, či samostatne sa zúčastnila, minimálne jedného medzinárodného cvičenia ročne (2006 – Červený Kláštor/SK, 2007 – Tirolsko/A, 2008 – HUROMEX/HU, RO, Svidník/SK, 2009 – Pölten/D, Svit/SK). Cieľom týchto cvičení bolo pripraviť sa na možný reálny zásah doma, či v zahraničí.

      Dôležitým medzníkom bola ponuka zo strany Sekcie krízového manažmentu a civilnej ochrany Ministerstva vnútra SR na spoluprácu, výsledkom čoho bolo podpísanie zmluvy o spolupráci a následne finančná a materiálna pomoc, vďaka čomu sa jednotka stala samostatnou a schopnou operovať kdekoľvek, bez potreby vonkajšej pomoci. Následne bola jednotka, podľa smernice Európskej únie -  EURAT, pod názvom Poľná zdravotnícka jednotka, zaradená Obvodným úradom v Poprade do Tatranského územného záchranného útvaru. Toto boli predpoklady pre inštitucionalizáciu jednotky a jej prípadné možné nasadenie.

      Krátko po katastrofálnom zemetrasení na Haiti, bola jednotka kontaktovaná Sekciou krízového manažmentu a civilnej ochrany Ministerstva vnútra SR so žiadosťou o spohotovostnenie 6 členov pre prípadný zásah na Haiti. Pre následné zhoršenie bezpečnostnej situácie sa však tento nekonal. Situáciu na Haiti však intenzívne monitorovali i naši kolegovia z Rakúskeho samaritánskeho zväzu a začala sa príprava na spoločný zásah rakúskych a slovenských samaritánov. Tento sa stal reálny 22.januára, kedy prvá skupina troch Rakúšanov a dvoch Slovákov nastúpila vo Viedni na lietadlo a cez Frankfurt a New York priletela o deň neskôr do Dominikánskej republiky, odkiaľ sa letecky presunuli do hlavného mesta Haiti Port-au-Prince.

      Po úvodných problémoch s batožinou a postupnom získavaní informácií, začala skupina pôsobiť na Haitskom vidieku, v oblasti mesta Léogâne a počas nasledujúcich 12 dní ošetrovali širokú plejádu poranení a ochorení, prechádzali tábory vytvorené po zemetrasení, v ktorých sa uchýlili obyvatelia, ktorí stratili svoje domovy. Skupina sa dňa 5. februára vrátila na Slovensko a na mieste pokračovala v práci druhá skupina, tvorená okrem rakúskych kolegov, záchranárkou Bc. Danou Spišiakovou a lučeneckým lekárom MUDr. Zaherom Mahmoudom.

      Druhá skupina pokračovala v práci predošlej skupiny, ihneď po príchode na miesto, dňa 6. februára. Opäť pravidelne navštevovala tábory v oblasti mesta Léogâne. Situácia sa zmenila v tom zmysle, že obyvatelia vždy vopred vedeli o príchode zdravotníkov, preto enormne vzrástol počet denne ošetrených pacientov. Plejáda poranení a ochorení sa nezmenila, zdravotnícky tím ošetroval staré neošetrené poranenia, vzniknuté pri zemetrasení, poranenia, ktoré boli primárne ošetrené ale nebola im poskytnutá následná zdravotná starostlivosť, prítomný lekár – chirurg vykonal viacero chirurgických zákrokov, ako chirurgické ošetrovanie rozsiahlych rán, odstraňovanie drobných nádorov, drobné amputácie prstov na nohách a pod. Často krát sa stretávali s prejavmi parazitárnych a iných infekčných ochorení, ako napr. salmonelóza, cholera, dyzentéria a iné. Posttraumatický stresový syndróm, ako reakcia na prežitý ťažký stres, bol veľmi častý. Prejavy nedostatočnej výživy, malnutrícia, prítomná i u najmenších detí, niekoľkodňových novorodencov, s ktorými sa stretla už prvá skupina, viedla k potrebe dodania náhradnej mliečnej stravy pre deti a tiež minerálov. Tieto priviezla druhá skupina a zdravotníci tieto prostriedky rozdelili vo viacerých táboroch.

      Súčasťou misie bolo i odovzdanie liekov, špeciálneho zdravotníckeho materiálu a elektrocentrály pracovníkom zdravotníckeho zariadenia, ktoré poskytovalo pomoc vidieckemu obyvateľstvu a po zemetrasení bolo úplne zničené.

      Režim pre skupinu sa nezmenil. Dodržiavanie zákazu vychádzania bol stále v platnosti, preto skupina vyrážala ráno o siedmej a späť v tábore bola najneskôr o 17:30 hod. miestneho času.

      Celkový počet ošetrených pacientov dosiahol za 24 dní práce v teréne číslo 2 200. Humanitárna pomoc pre Haiti však nekončí návratom členov jednotky. Jednou z úloh jednotky bolo aj vytypovanie možnej následnej pomoci pre obyvateľov Haiti, ktorá sa v súčasnosti rozpracováva do formy projektu. Pomoc by mala smerovať do vidieckych oblastí a mala by pomôcť zdravotníctvu a školstvu.

      Humanitárna misia rakúskych a slovenských samaritánov na Haiti bola prvou spoločnou akciou oboch partnerských organizácií. Preverila akcieschopnosť, pripravenosť oboch tímov a overila skúsenosti, nadobudnuté počas 4 rokov spoločných cvičení na Slovensku, či v zahraničí.

Členovia misie za ASSR:

I.                   skupina: 22.1. – 5.2.2010
MUDr. Marcel Sedlačko

Bc. Tomáš Dovjak

II.                skupina: 4. – 19.2.2010

MUDr. Zaher Mahmoud

Bc. Dana Spišiaková

Asociácia samaritánov SR BRATISLAVA 5. februára – Na Slovensko prišli samaritáni, ktorí dva týždne pomáhali zemetrasením zdevastovanému Haiti. 

Prezident Asociácie samaritánov SR a lekár Marcel ...

BRATISLAVA 5. februára – Na Slovensko prišli samaritáni, ktorí dva týždne pomáhali zemetrasením zdevastovanému Haiti. Prezident Asociácie samaritánov SR a lekár Marcel Sedlačko a záchranár Tomáš Dovjak pomáhali v okolí hlavného mesta Port-au-Prince. Ostrovný štát v Karibiku zasiahlo ničivé zemetrasenie s magnitúdom 7,3 v noci 12. januára. Zemetrasenie si podľa oficiálnych informácií vyžiadalo najmenej 212-tisíc mŕtvych. Ďalšieho štvrť milióna ľudí utrpelo zranenia a milióny ostali bez strechy nad hlavou.

Z Viedne cez Frankfurt a New York odleteli do hlavného mesta susednej Dominikánskej republiky Santo Domingo 22. januára. Tu pre formality a vybavovanie dopravy museli ešte deň počkať. Na ďalší deň sa vrtuľníkom dostali do Port-au-Prince. Batožina im cestou zo Santo Domingo zmizla, išla totiž lietadlom UNICEF a dopátrali sa jej až o deň neskôr.

Problémom Port-au-Prince bola logistika. „Keď sme prileteli, hľadali sme niekoho, na koho sa nakontaktovať, kto by nás skontroloval, že sme tam, alebo koordinoval nejakú pomoc. Nebol tam však nikto, koho by možné sa na niečo opýtať. Bolo tam obrovské množstvo vojakov, polície, ale žiadna zodpovedná osoba, v tom okamihu tam vládol chaos,“ posťažoval sa prezident Asociácie samaritánov SR a lekár Marcel Sedlačko. Neskôr začala pomoc koordinovať Organizácia spojených národov (OSN).

Po začiatočných problémoch sa dostali do hlavného mesta, kde v časti Bolívar rozložili stan. Z tohto základného tábora každý deň vyrážali do prímestských oblastí mesta. Neskôr mali na starosti celú oblasť Leogane, kde pracovali ako mobilná pohotovostná jednotka a poskytovali zdravotnú starostlivosť priamo v táboroch, vysvetlil Sedlačko.

Ošetrili 400 až 450 pacientov. Pohybovali sa po táboroch rôznej úrovne, od polorozpadnutých po novopostavené v teplotách, ktoré neklesali pod 30 stupňov Celzia. Časovo ich obmedzoval zákaz vychádzania medzi 17:30 a 7:00. Cesty boli „v strašnom stave, desať kilometrov trvá dve hodiny,“ vyhlásil Sedlačko. Ošetrili úrazy, zlomeniny, hnisavé rany, ktoré buď ešte nikto neošetril, alebo po ošetrení sa o ne nikto nestaral, zápaly, ochorenia horných dýchacích ciest a širokú plejádu ďalších chorôb vrátane tuberkulózy a HIV. „Určite sme niekomu zachránili život. Viacerí pacienti si vyžadovali antibiotickú liečbu, mali hlboké hnisavé rany a bez antibiotickej liečby by o končatiny určite prišli,“ vyhlásil Sedlačko. Po krajine chodili spolu s miestnym tlmočníkom v tímoch po troch alebo štyroch. Priamo na mieste zistili, že keď matka už nemá mlieko, kŕmi svoje dieťa čistou vodou. Požiadali preto o sušené mlieko, ktoré so sebou priviezol druhý tím dnes ráno.

Ďalší tím bude v krajine pôsobiť dva týždne v mobilnej jednotke. Potom by slovenskí samaritáni mali v krajine misiu ukončiť. S lekárom Zaherom Mahmoudom a záchranárkou Danou Spišiakovou sa stretli na letisku na asi päť minút. „Teoreticky sú pripravení, no to sme boli aj my. To treba zažiť,“ vyhlásil záchranár Tomáš Dovjak.

„Čo potrebujú? Všetko! Od antibiotík cez zdravotníckych pracovníkov, ktorí sa budú o pacientov pravidelne starať, potrebujú obväzy, potrebujú krytie, návštevnú službu v týchto táboroch,“ vyratúval Dovjak s tým, že pred katastrofou bolo zdravotníctvo spoplatnené a preto sa ľudia boja chodiť do nemocníc.

Port-au-Prince je podľa záchranára úplne zničené. Budovy sú spadnuté, mnoho z nich má porušenú statiku a bude ich potrebné zbúrať. „Situácia je skutočne zlá,“ vyhlásil, no vzápätí dodal, že za dva týždne sa situácia zmenila k lepšiemu. „V prvé dni ľudia chaoticky pobehovali po uliciach, sami nevedeli, čo robiť. Potom bolo vidieť, že ľudia už začali prehľadávať ruiny, čaty ľudí začali zametať a vypratávať,“ vysvetlil.

„Keď sme prichádzali do tých osád, zo začiatku na nás pozerali ako na niečo nové, nedôverčivo. Potom prišiel na rad pomocník z miestnych občanov. Ten im vysvetlil situáciu. Asi po desiatich minútach sme mali vonku pripravenú ambulanciu pod palmami a ľudia pekne prichádzali. A keď sme odchádzali, ľudia s úsmevom kývali, kričali,“ pousmial sa Dovjak.

Asociácia samaritánov má okrem tiesňovej linky tu na Slovensku aj poľný tím, ktorý spolupracuje s Ministerstvom vnútra SR. Bezprostredne po zemetrasení chcelo Slovensko poslať na Haiti tím práve z členov asociácie, no pre nebezpečnú situáciu nakoniec nevycestovali. Cesta na Haiti, na ktorú sa nakoniec vydali, bola spoločnou slovensko-rakúskou misiou, samaritáni spolupracovali s kolegami s rakúskej samaritánskej organizácie.

       Bc. Danka Spišiaková a MUDr. Zaher Mahmoud

odlietajú ako členovia spoločného Slovensko-Rakúskeho tímu

                       na humanitárnu misiu na Haiti

V stredu 3.2. 2010 naši samaritáni odchádzajú do Viedne, kde si v centrále ASBŐ

zbalia svoje osobné veci a zdravotnícky materiál,  absolvujú školenie a základnú informáciu o aktuálnej situácii na území Haiti. Veľmi dôležité sú aj očakávané informácie a skúsenosti od kolegov, Marcela Sedlačka a Tomáša Dovjaka, ktorí na Haiti pôsobia už druhý týždeň.

Dana Spišiaková a Zaher Mahmoud odlietajú vo štvrtok v skorých ranných hodinách z viedenského letiska cez Paríž do Santa Dominga / Dominikánska republika /   odkiaľ ich vrtuľníkmi prevezú do Haiti.

O ich pôsobení na mieste nešťastia budeme informovať na tejto stránke a na Facebooku.

Výmena záchranárov , členov poľnej zdravotníckej jednotky ASSR prebehne nasledovne:

Odlet MUDr. Zahera Mahmouda a Bc. Dany Spišiakovej:

04.02.2010 -  Viedeň (AUS):                   odlet: 07:10    Paríž: 09:25

                         Paríž (FRA):                                13:50    Santo Domingo (Domin.rep.):

                                                                              18:00    (miestneho času!!!)

Prílet MUDr. Marcela Sedlačka a Bc. Tomáša Dovjaka:

04.02.2010 -  Santo Domingo (DR):     odlet: 21:05     Paríž: 05.02.2010 -10:25

                        Paríž (FRA)                                12:35      Viedeň:14:35

Po vybavení formalít je predpokladaný príchod do KK o cca. 22:30.