Sviatky Veľkej noci trvajú v porovnaní s vianočným obdobím podstatne kratšie, no zvlášť pre kresťanskú obec sú významnou udalosťou. Tešíme sa na nich snáď všetci bez ohľadu na vierovyznanie. Pre niektorých je to iba o oblievaní a šibačke, no pre mnohých majú tieto sviatky oveľa hlbší význam.
Veľkonočné triduum alebo trojdenie je v kresťanskom liturgickom roku súhrn troch dní, ktoré predchádzajú Veľkonočnú nedeľu.
Vedeli ste napríklad, že pomenovanie Zelený štvrtok vzniklo prešmyčkou nemeckého názvu Greindonnerstag (plačlivý štvrtok) na Gründonnerstag (Zelený štvrtok), pretože niekedy sa v tento deň konalo zmierenie kajúcnikov. Biskup ich rozhrešil a prijal do „spoločenstva veriacich.“ V tento deň sa na niektorých miestachpoužívalo rúcho zelenej farby a aj zvyk požívať v tento deň veľa zeleniny podporovali názov tohto dňa.
Na Veľký piatok si kresťania pripomínajú potupnú smrť Ježiša Krista na kríži. Evanjelici ho považujú za najvýznamnejší sviatok, pretože Syn Boží dokončil dielo vykúpenia sveta. Ježiš Kristus bol ukrižovaný na vrchu Golgota cisára Tibéria aPontského Piláta. V rímsko-katolíckych chrámoch sa v tento deň neslúži omša, oltáre sú bez chrámového rúcha, bez kríža aj svietnikov. Na niektorých miestach sa nezvoní, len rapká od štvrtku do soboty večera. Na evanjelických službách Božích sačítajú a spievajú pašie. Zachováva sa prísny pôst – nejedáva sa mäso a niekde ani mliečne výrobky, ľudia celkovo jedli oveľa menej ako inokedy. V tento deň sa praktizovali rôzne úkony súvisiace s magicko-očistnou a zdravotnou funkciou. Kto sa chcel zbaviť choroby, musel skočiť do potoka, aby sa choroba naľakala a ušla.
Na Bielu sobotu bolo z cirkevného hľadiska dôležitým úkonom rozväzovanie zvonov a príprava na oslavy zmŕtvychvstania Ježiša Krista. Ľudia varili a piekli obradné jedlá. Bola to bravčovina, často sa varila šunka. Masť zo šunky odkladali na liečenie rán a mnohí verili, že chráni aj pred hadím uštipnutím. Tento deň ľudia považovali za šťastný. Dievčatá na Bielu sobotu farbili vajíčka a mládenci plietli korbáče. V gréckokatolíckom obrade je to jediná sobota, kedy sa zachováva pôst.
Veľkonočná nedeľa je najväčším sviatkom kresťanského cirkevného roka. V tento deň si kresťania pripomínajú Kristovo vzkriesenie a jeho víťazstvo nad smrťou. Sviatkom sa nedeľa stala v roku 325, keď cisár Konštantín zvolal Prvý nicejský koncil, kde vydal zákaz manuálnej práce v nedeľu sa rozhodol, že kresťania budú oslavovať Veľkú noc v nedeľu po prvom jarnom splne a zároveň, že sa tento dátum nesmie kryť s židovskou slávnosťou Pesachu. Pred/po rannej omši dávali ľudia posvätiť jedlá pripravené v predchádzajúci deň. Ak sa malo gazdovstvu dariť celý rok, musela gazdiná obísť trikrát okolo domu s posväteným jedlom. Odrobinky a zvyšky jedál sa odkladali.
Posledným dňom Veľkej noci je Veľkonočný pondelok a nesie sa v znamení veselej šibačky a polievačky. Kým na západnom Slovensku sú dievky a ženy zvyčajne šibané, východniarky si to odnesú viac v podobe polievačky. Odmenou pre chlapcov sú vajíčka v rôznych farebných vyhotoveniach a sladké dobroty. Vajíčko predstavuje najmä zrodenie a kontinuitu života a je najdôležitejším symbolom veľkonočných sviatkov. Symbolom Veľkej noci je tiež zajačik, ktorý k nám prenikol až v posledných rokoch z germánskych krajín.
Nech už tieto sviatky vnímate z hľadiska kresťanského alebo sa len vytešujete z predĺženého víkendu či zábavy, prajem vám, nech ich strávite príjemne a v dobrej atmosfére.
Autor: Danka
